Dodatočné zateplenie - „k jadru veci“ !Otázkam zatepľovania rodinných alebo bytových domov sme sa v našich príspevkoch v minulosti už venovali. Pre podrobnejšie objasnenie problematiky sa však k tejto stále horúcejšej téme energetickej úspornosti budov pri stále sa zvyšujúcich vstupných nákladoch, vraciame späť.Budeme sa snažiť reagovať na dôležité otázky s ktorými sa viacerí z nás už určite stretli. V praxi sa vyskytujú často názory, že zateplením, najmä pri tepelnej izolácii z polystyrénu sa konštrukcia príliš uzavrie a „nedýcha“. V odbornej literatúre sa hovorí skôr o paropriepustnosti obvodového plášťa. Za smerodatné sa považuje aby konštrukcia bola vzduchotesná a aby nedochádzalo ku kondenzácii vodnej pary vo vnútry budovy. Vlhkostné vlastnosti stavebných konštrukcii, inak povedané, schopnosť obvodovej steny prepúšťať vodné pary popisuje veličina difúzny odpor. Čím väčší difúzny odpor steny, tým menej vodnej pary stena prepustí a tým menej aj „dýcha“. Čím je táto difúzna hodnota nižšia, tým material lepšie prepúšťa vodnú paru. Difúzny odpor rastie s hrúbkou konštrukcie, zároveň paropriepustnosť obvodovej steny závisí od toho, z čoho je postavená - v prípade zateplenej steny teda od vlastností samotného muriva i vlastností jednotlivých vrstiev zatepľovacieho systému. Podstatné však je, že difúzny odpor pôvodných konštrukcii, ktoré ideme zatepľovať, je podstatne vyšší ako odpor samotného zatepľovacieho systému. Zateplenie samotné teda nezvyšuje vlhkosť a samotné obvodové plášte pred zateplením majú difúzny odpor 3-5 násobne vyšší než má samotná vrstva polystyrénu. Úlohou zateplovacieho systému je skôr zvýšiť vnútornú teplotu stien a tak zamedziť vzniku plesní (rosný bod v murive sa posúva smerom von) . Zníži sa kondenzácia vodnej pary na vnútornom povrchu konštrukcie, ale neodstránia sa ostatné pôvodné príčiny vlhkosti stavebných konštrukcií. Vzlínanie zemnej vlhkosti, alebo zatekanie musíme najprv odstrániť iným spôsobom ( napr. oddrenážovanie objektu, ... ) a so zatepľovaním začať až keď klesne vlhkosť v konštrukcii na úroveň bežnej vlhkosti pôvodného materialu obvodového plášťa. Bežné stavebné konštukcie však dostatočne „dýchajú“ a vplyv tepelnej izolácie je pri pôsobení všetkých vrstiev stavebnej konštrukcie malý. Okrem toho všetkého, paropriepustnosť obvodovej steny sa dosť preceňuje. V bežnom byte alebo rodinnom dome sa pri normálnej prevádzke vytvorí výrazne menej vodnej pary, ako dokáže prepustiť ktorákoľvek obvodová stena. Ku koncu ešte porovnanie vlastností nezateplenej obvodovej steny so zateplenou. V stena ktorá nie je dodatočne zateplená je bod mrazu približne v strede muriva. Murivo je ochladzované a z časti v zime premŕza. Okrem vysokých tepelných strát, vlhkosť absorbovaná v murive v zime zamŕza, zmenami objemu môže narušiť celistvosť muriva a vytvoria sa v ňom trhlinky. Na druhej strane zateplená stena chráni proti únikom tepla z interiéru a zároveň chráni murivo pred premŕzaním. Bod mrazu sa posunul v murive smerom von, a nachádza sa v tepelnej izolácii pred vonkajšou stranou muriva. Tým sú zachované dobré akumulačné vlastnosti muriva. Na záver je dôležité povedať, že celkové úspory energie a tepelnú pohodu doma si vytvorí každý užívateľ sám, a to svojim správaním. Pretože tým, že sa vymenili okná a objekt sa kvalitne zateplil, sa vytvorili len ideálne predpoklady pre energetickú úspornosť. Nevyhnutnosťou pre dosiahnutie skutočných efektov je prispôsobenie intenzity kúrenia novým vlastnostiam stien a správne a pravidelné vetranie domu. To by malo byť intenzívne a pomerne krátke, aby nedochádzalo k zbytočnému ochladzovaniu vnútorného povrchu stien. Dúfam, že sa týmto príspevkom podarilo vniesť trochu viac svetla do problematiky zateplovania a možno aj zdôrazniť význam tejto dodatočnej úpravy tepelno-izolačných vlastností budov. Posúdenie vážnosti je už na každom z nás. Štefan Kubíček |
Naše referencie:
