Najčastejšie otázky - FAQ

Odpoveďami na tieto otázky sa snažíme priblížiť problematiku zateplovania čo najširšej verejnosti. Vo väčšine odpovediach sme použili názory prof. Ing. Zuzany Sternovej PhD, a Ing. Antona Novotného.
Veríme, že Vám pomôžu zorientovať sa a zodpovedať na to čo Vás najviac zaujíma.

1. Prečo zatepľovať ?
V prvom rade to je zvýšenie energetickej úspornosti vzhľadom k postupnému narastaniu cien tepla. Nemenej významné sú ďaľšie hľadíská ako ekonomické a energetické, ekologické, hygienické a estetické hľadisko. Uplatňovanie zatepľovania je významným faktorom pri obnove existujúcich budov.

2. Odkiaľ sa dozviem či je môj dom potrebné zatepliť alebo nie ?
V tomto prípade je najlepšie sa obrátiť na odborníka – stavebného inžiniera ktorý na základe odborného posudku zhodnotí reálny stav + tepelno-izolačné vlastnosti obvodového plášťa pôvodného muriva a súčasne navrhne vhodný spôsob a hrúbku izolácie zateplenia. Všeobecne sa však v minulosti stavalo z materialov ktoré dnes už nespĺňajú hodnoty súčasných platných noriem STN 73 0540.

3. Akú životnosť má zateplenie ?
V prípade použitia ucelených kontaktných zateplovacích systémov je podľa ETAG 004 európskeho metodického predpisu životnosť minimálne 25 rokov. Reálna životnosť by však pri kvalitne odvedenej realizácii mala byť oveľa dlhšia.

4. Vyžadujú kontaktné zateplovacie systémy špeciálnu starostlivosť ?
Rovnako ako iné povrchové úpravy si taktiež omietky na zateplených fasádach vyžadujú po cca 15 rokoch menšie opravy, prípadne obnovu farebného vzhľadu. Nemusí to byť ale pravidlom, treba k tomu pristupovať individuálne.

5. Existuje pre paneláky a RD aj iný ekonomický spôsob úspory energie než je zatepľovanie ?
Zníženie spotreby tepla na vykurovanie je iba jedným z priaznivých účinkov zateplenia. Isteže, najväčšia úspora je nekúriť. Každé zníženie teploty vnútorného vzduchu pri zachovaní pôvodného stavu prináša so sebou zvýraznenie vplyvu tepelných mostov a vznik hygienických nedostatkov – plesní. Samotný zásah do vykurovacieho systému nie je riešením problémov stavebných konštrukcií panelových, ale aj tehlových domov. Riešením nie je ani zabudovanie kvalitných otvorových výplní. Najvhodnejšia je komplexná obnova bytových domov.

6. Ovplyvňuje farba efektívnosť zateplenia? Vraj sú vhodnejšie svetlé odtiene, prečo je to tak ?
Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s tepelnou prijímavosťou (akumuláciou) tepla. Čím je omietka tmavšia, tým viac podlieha vplyvom prehrievania, čo môže negatívne ovplyvniť jej životnosť. Tmavšie odtiene spôsobujú väčšie zohriatie povrchu.

7. Budovu možno zatepliť zvonka aj zvnútra, kedy je ktorý spôsob vhodnejší ?
V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa tak dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvnútra sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a vnútorných konštrukcií (stropy, steny) a iným ostatná časť obvodového plášťa. Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obyčajne dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu. Obyčajne v okrajových častiach (v kútoch), najmä posledného podlažia, vznikajú plesne.

8. Aké sú najčastejšie chyby pri zatepľovaní ?
Je ich mnoho, ale vyplývajú hlavne z nedostatočnej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie alebo jej úplnej absencie), nekvalitnej práce zhotoviteľa, prípadne zlacňovaním materiálovej skladby kombináciou nesystémových komponentov, alebo vynechaním, napr. rôznych líšt a profilov.

9. Ako sa im vyhnúť ?
Asi jediným spôsobom: rešpektovaním odborníkov aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu; týka sa to projektantov, realizátorov, atď.

10. Bolo dodatočné zatepľovanie potrebné aj v iných štátoch alebo je to špecifikum Slovenska ?
S dodatočným zatepľovaním sa v západnej Európe začalo už v 60-tych rokoch. Zatepľovanie teda v súčasnosti v týchto krajinách už nie je takou veľkou témou, lebo tieto práce majú na väčšej časti fondu budov za sebou.

11. Aké systémové poruchy sú problémom slovenských panelákov ?
Bytové domy v Slovenskej republike sú postavené v 23. krajských materiálových variantách. Systémové poruchy týchto panelových domov vyjadrujú poruchy, ktoré nemohol ovplyvniť uživateľ svojím konaním,ale na druhej strane pokiaľ by sa tieto poruchy neodstránili včas, mohli by viesť až k haváriám. Ich odstránenie jednoznačne predchádza postupu obnovy bytového domu. Postupne bolo vytypovaných 12 systémových porúch, ktoré súvisia s konkrétnymi stavebnými sústavami a sú obsiahnuté v prílohe Výnosu MVRR SR V-1/2004 i spolu s návrhom riešenia ích odstránenia.

12. Kde sa správca môže informovať, ak chce dať skontrolovať stav domu ?
Podľa podmienok stanovených vo Výnose MVRR SR V-1/2004 odborný posudok, ktorým sa potvrdzuje alebo nepotvrdzuje výskyt systémovej poruchy, spracováva autorizovaný inžinier zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo organizácia, ktorá takéto osoby zamestnáva.

13. Majú nárok na štátnu dotáciu (na opravu poruchy) aj obyvatelia domu, v ktorom sú všetky byty v osobnom vlastníctve ?
Podmienky pre poskytovanie dotácie na odstránenie systémových porúch nerozlišujú typ vlastníctva bytov.

14. V akom prípade strácajú obyvatelia domu nárok na štátnu dotáciu ?
Všetky tieto dôvody sú uvedené v už spomínanom Výnose MVRR SR. Jednoznačne však vtedy, ak sa na ich dome systémová porucha nevyskytuje, alebo s odstraňovaním systémovej poruchy začali skôr, ako bola prijatá ich žiadosť na poskytnutie dotácie.

15. Je možné pri odstránení systémových porúch uplatniť ako riešenie zatepľovanie budovy ?
V prílohe spomínaného Výnosu MVRR SR je popísaných 12 systémových porúch i s návrhom vhodného riešenia odstránenia tejto poruchy. U 9 systémových porúch je ako súčasť vhodného riešenia odstránenia poruchy navrhnuté zatepľovanie.

16. Aké ďalšie známe formy finančnej podpory obnovy bytovej budovy, konkrétne zatepľovania sú dostupné ?
Je ích niekoľko a je potrebné poznať nielen formu a výšku podpory, ale aj ích výhodnosť a podmienky poskytovania. ŠFRB poskytuje výhodný stavebný úver na 20 rokov na účel podpory obnovy bytovej budovy až do výšky 8000 Sk / m2 podlahovej plochy, s 1% úrokovou sadzbou. Úver sa poskytuje len raz, preto je ho predovšetkým vhodné využiť na komplexnú obnovu bytovej budovy.
Účelové úvery na obnovu ( rekonštrukciu ) bytovej budovy poskytujú stavebné sporiteľne , ale aj ďaľšie bankové subjekty. Využiť ponuku stavebných sporitelní je výhodné najmä vtedy, ak sme začali šetriť skôr.Treba však preukázať našetrených 10 % celkových prostriedkov, pri medziúvere u 1.SS stačí v súčasnosti 5 %. V ponuke komerčných bánk je možnosť rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch i výhodnejšia forma ručenia.
Obnovu bytovej budovy je možné riešiť aj cez hypotekárne úvery. Tieto úvery sa poskytujú v rozpätí 100 tisíc – 500 tisíc Sk s výhodnou lehotou splatnosti 10 – 20 rokov. Horná hranica úveru je obmedzená hodnotou založenej nehnuteľnosti, najviac však do výšky 70 % ceny nehnuteľnosti.

17. Ako postupovať najefektívnejšie pri financovaní obnovy (zatepľovania) bytového domu ?
Je možné odporúčať nasledovnú postupnosť krokov :
1/ zistiť či na danej budove je možné uplatniť systémové poruchy, na ktoré sa poskytuje dotácia štátu. Ak áno, súčasťou navrhovaného riešenia u 9 z 12 systémových porúch je zatepľovanie budov. Upresňuje to Výnos MVRR SR č.V-1/2004,
2/ využiť program obnovy bytovej budovy u ŠFRB, najmä ak chceme obnovu budovy riešiť komplexne. ŠFRB požaduje na zatepľovací systém doklad preukazovania zhody, zatepľovanie musí robiť firma s udelenou licenciou a súčasťou obnovy sú nevyhnutné stavebné úpravy oprav vystupujúcich časti stavby. Po realizácii zatepľovania sa musí hydraulicky vyregulovať ústredné vykurovanie. ŠFRB poskytuje najvyšší úver s najnižšou úrokovou sadzbou na najdlhší čas, ale ten sa môže skrátiť formou ručenia. Podporu je možné poskytnúť len raz,
3/ využiť ponuku stavebných sporiteľní pre obnovu a rekonštrukciu bytov, najmä ak sme začali šetriť skôr. Treba však preukázať našetrených 10 % celkove požadovaných prostriedkov, počítať s medziúverom (stačí aj 5% našetrených prostriedkov) a neskôr s úverom.
4/ posúdiť ponuky 10 komerčných bank a ich účelové ponuky na obnovu a rekonštrukciu budovy. V ponuke je možnosť rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch i výhodnejšia forma ručenia. V ponuke je i kombinácia foriem podpory a tieto ponuky sú výhodné pri dopĺňaní riešenia obnovy, kedy sa nedá už využiť ŠFRB.

18. Oknami uniká najviac tepla, nie je preto výhodné radšej vymeniť okná ako zatepliť steny ?
Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto by okná mohli byť zdrojom najväčších úspor. Ak však sledujeme ekonomicko-energetické hľadisko, tak návratnosť na ušetrenú jednotku energie (napr.Sk/GJ za rok) je u okien pomerne drahá a pritom podiel okien z fasády je väčšinou len štvrtinový. Dodatočné zatepľovanie obvodových stien je preto výhodnejšie-efektívnejšie.
U okien je však aj iný dôvod na ích výmenu. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, majú nevhodné a často i nefunkčné kovanie. Sú väčšinou po reálnej životnosti a určite po tkz. životnosti morálnej. Preto je škoda ich napr. repasovať, ale treba ich vymeniť a najvhodnejší čas je pred zatepľovaním obvodových stien.

19. Je pravda, že zateplením, najmä pri tepelnej izolácii z polystyrénu, sa konštrukcia príliš uzavrie a nedýcha ?
Vlhkostné vlastnosti stavebných konštrukcii charakterizuje difúzny odpor a faktor difúzneho odporu. Čím je ich hodnota nižšia, tým material lepšie prepúšťa vodnú paru. V tomto smere je tepelná izolácia MVD výhodnejšia ako EPS, ale podstatné je, že difúzny odpor pôvodných konštrukcii, ktoré ideme zatepľovať, je podstatne vyšší. Zateplenie nezhoršuje ročnú bilanciu vlhkosti a samotné obvodové plášte pred zateplením majú difúzny odpor 3-5 násobne vyšší než má samotná vrstva polystyrénu. Samotná parozábrana alebo hydroizolácia má stokrát vyšší faktor difúzneho odporu, pričom aj difúzny odpor je 10-krát vyšší ako u penového polystyrénu. Zateplenie obvodových stien umožňuje znížiť kondenzáciu vodnej pary na vnútornom povrchu konštrukcie, ale neodstrani ostatné príčiny vlhkosti stavebných konštrukcii. Vzlínanie zemnej vlhkosti, alebo zatekanie musíme najprv odstrániť a so zatepľovaním začať až keď klesne vlhkosť v konštrukcii na úroveň praktickej vlhkosti pôvodného materialu obvodového plášťa.
Bežné stavebné konštukcie však dostatočne „dýchajú“ a vplyv tepelnej izolácie je pri pôsobení všetkých vrstiev stavebnej konštrukcie malý.

Odpovede na otázky č. 1 – 2 zostavil fi.THERMONT
Odpovede na otázky č. 3 – 15 zostavila prof. Ing. Zuzana Sternová PhD.
Odpovede na otázky č. 16 – 19 zostavil Ing. Anton Novotný



Naše referencie: