Zateplenie nie je prepychom, ale nevyhnutnosťou ! Chyby pri zatepľovaní ...
Zateplenie obvodových plášťov budov patrí v súčasnosti medzi veľmi progresívne riešenia zníženia spotreby energie na vykurovanie. Žiaľ, výsledný efekt nie vždy zodpovedá našim očakávaniam. Príčin, prečo zateplený dom neplní požadované funkcie, môže byť viac.K najčastejším patria chyby spôsobené použitím nevhodných komponentov. Napríklad na zvlhnuté murivo sa často použijú klasické polystyrénové zatepľovacie systémy, ktoré majú pomerne vysoký difúzny odpor. V takomto prípade je potrebné voliť paropriepustné systémy, ktoré umožňujú prechod vlhkosti smerom do exteriéru. Chyby sa často robia aj pri návrhu hrúbky izolantu, keď sa automaticky polystyrén hrúbky 5 cm považuje za dostatočne hrubý izolant. Pritom takýto izolant môže, ale aj nemusí vyhovovať všeobecne platným zásadám správneho návrhu zateplenia. Použitie nedostatočnej hrúbky izolantu môže viesť aj po zateplení obvodového plášťa k tvorbe plesní na vnútornom povrchu steny. V snahe ušetriť vyskladá neraz investor zatepľovací systém z materiálov, ktoré nie sú určené na použitie zateplenia obvodového plášťa budovy, čo vo väčšine prípadov vedie k neskoršiemu vzniku porúch v systéme. Lepenie izolačných dosiek Na lepenie izolačných dosiek k podkladu je potrebné používať výhradne lepiace stierky alebo lepiace malty určené výrobcom. Väčšina výrobcov zatepľovacích systémov používa rovnaký materiál na lepenie dosiek aj na realizáciu výstužnej vrstvy na nalepenom izolante. Lepiaca hmota sa preto musí vyznačovať vysokou priľnavosťou a dostatočnou pružnosťou. Pri realizácii sa však často stretávame s použitím rôznych lacných lepidiel určených napríklad na lepenie obkladov a dlažieb, ktoré svojimi vlastnosťami nezodpovedajú kritériám na použitie v rámci kontaktných zatepľovacích systémov. Následne tak dochádza k postupnému uvoľňovaniu dosiek od podkladu a k znehodnoteniu celého systému. Izolačné dosky Aj pri izolante býva častou príčinou porúch použitie nevhodných izolačných dosiek v rámci sklady zatepľovacieho systému. Používajú sa pritom materiály s nízkou objemovou hmotnosťou určené na iné použitie (napríklad na izolácie šikmých striech alebo v rámci odvetraných zatepľovacích systémov), čo má za následok nižšiu pevnosť nielen izolačných dosiek, ale aj celkovú mechanickú odolnosť zatepľovacieho systému. V prípade polystyrénového izolantu sa tiež často používajú lacné dosky z nestabilizovaného polystyrénu, ktoré vykazujú aj po zabudovaní objemové zmeny. To vedie k vzniku trhlín vo výstužnej vrstve a v povrchovej úprave. V oblasti sokla je vhodné používať izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu, ktorý sa v porovnaní s bežným fasádnym polystyrénom vyznačuje zníženou nasiakavosťou a tiež vyššou pevnosťou. Mechanické kotvenie Zápustné kolíky nie sú potrebné v prípade nízkych neomietnutých novostavieb (okrem betónového podkladu) s výškou stavby nižšou ako 10 metrov. Vo všetkých ostatných prípadoch by mali byť kolíky súčasťou zatepľovacieho systému. Najčastejšou chybou pri mechanickom kotvení je používanie nevhodných zápustných kolíkov na konkrétny podklad. Výrobca systému obyčajne predpisuje rôzne druhy týchto kolíkov - iné na betón, iné na tehlu a iné na pórobetón. Častou chybou je tiež používanie lacných nekvalitných kotvičiek, ktoré sa pri aplikácii ľahko lámu a ich použitie vedie okrem väčšej spotreby aj k zvýšenej prácnosti, prípadne k nedostatkom v kotvení. Výstužná armovacia vrstva Nesprávne realizovaná výstužná vrstva predstavuje jednu z najčastejších príčin porúch zatepľovacích systémov. Vrstva tvorí podklad pre povrchovú úpravu, jej primárnou funkciou je preto eliminácia napätí od teplotných zmien v povrchovej úprave. Okrem toho tvorí ochranu celého systému pred mechanickým poškodením. Podobne ako pri lepení sa však aj v tomto prípade často stretávame s používaním nekvalitných lepidiel s nízkou pružnosťou, nevhodných na vytvorenie výstužnej vrstvy. Okrem kvality stierkovacej hmoty má na funkčnosť armovacej vrstvy vplyv aj sklotextilná mriežka, ktorá sa do vrstvy vkladá ako výstuž. Často sa totiž používa mriežka s nevhodnou povrchovou úpravou, s nízkou odolnosťou proti pôsobeniu alkalického cementového prostredia. Mriežka sa potom v stierke rozpadne a prestáva plniť svoju funkciu. Výsledkom sú trhliny vo výstužnej vrstve, ktoré sa zákonite prenášajú aj do povrchovej úpravy. Povrchová úprava Ako povrchová úprava kontaktných zatepľovacích systémov sa používajú tenkovrstvové ušľachtilé omietky. Vyrábajú sa v rôznych bázach (akrylátové, silikátové, silikónové či minerálne). Omietky sú k dispozícií aj v rôznych štruktúrach zrnitosti a rozličnej farebnosti. Pri voľbe konkrétneho materiálu je potrebné rešpektovať jeho charakteristické vlastnosti a podmienky, v ktorých má byť omietka použitá. Napríklad na zatepľovacie systémy, od ktorých sa očakáva zvýšená paropriepustnosť, nie je vhodné použiť ako povrchovú úpravu akrylátovú omietku, ktorá má spomedzi všetkých druhov bežne používaných omietok najvyšší difúzny odpor. Rovnako sa pri zatepľovaní neodporúča miešať v skladbe zatepľovacieho systému navzájom komponenty od rôznych výrobcov. Pri vzniku poruchy v zatepľovacom systéme potom stavebník zvyčajne naráža na veľké problémy pri snahe reklamovať vzniknuté nedostatky. Firmy sa v takomto prípade logicky bránia uznať svoju vinu a prehadzujú si zodpovednosť medzi sebou, čo vedie k nekonečnému naťahovaniu v otázke náhrady vzniknutej škody. Naopak, v prípade použitia kompletného zatepľovacieho systému už dnes mnohé firmy ponúkajú zákazníkovi automaticky aj niekoľkoročné záruky. Popri kvalite jednotlivých komponentov zatepľovacieho systému má na celkové funkčné a úžitkové vlastnosti zatepleného objektu veľký vplyv aj sama realizácia práce. Pri výbere firmy je preto potrebné orientovať sa na také, ktoré sú priamo od výrobcu zatepľovacieho systému zaškolené na prácu s týmito systémami a sú držiteľmi osvedčenia o zaškolení. Štefan Kubíček |
Naše referencie:
